शिवदृष्टि
Śivadṛṣṭi
- 1 athedānīṃ pravaktavyaṃ yathā sarvaṃ śivātmakam | nāśakto vidyate … ಈಗ ಎಲ್ಲವೂ ಶಿವಾತ್ಮಕವೆಂದು ಹೇಗೆ (ಎಂಬುದನ್ನು) ಹೇಳಬೇಕಾಗಿದೆ: ಅಶಕ್ತ(ಅಸಮರ್ಥ)ವಾದ ಯಾವುದೂ ಇರುವುದಿಲ್ಲ,…
- 2 athaikasyādhikā śaktirnyūnaśaktinibandhinī ಈಗ "ಒಬ್ಬನ ಅಧಿಕ ಶಕ್ತಿಯು ಮತ್ತೊಬ್ಬನ ನ್ಯೂನ ಶಕ್ತಿಯನ್ನು ನಿಬಂಧಿಸುತ್ತದೆ (ನಿಯಂತ್ರಿಸುತ್ತದೆ)" ಎಂದರೆ —
- 3 svakāryaviṣaye sarvaḥ śakta eva nibandhanam | śaktasya śakyate … ತನ್ನ ಕಾರ್ಯದ ವಿಷಯದಲ್ಲಿ ಪ್ರತಿಯೊಂದೂ ಶಕ್ತವೇ (ಸಮರ್ಥವೇ);
- 4 nṛpādisādhanāpekṣā svakarmaphalatā bhavet | sarvaḥ śakto'pi sāpekṣa īśavanmohasāmyayoḥ ರಾಜ ಮುಂತಾದ ಸಾಧನದ ಅಪೇಕ್ಷೆಯಿಂದ ತನ್ನ ಕರ್ಮಫಲ (ಪ್ರಾಪ್ತಿ) ಆಗುತ್ತದೆ;
- 5 tasmādanekabhāvābhiḥ śaktibhistadabhedataḥ | eka eva sthitaḥ śaktaḥ śiva … ಆದ್ದರಿಂದ ಅನೇಕ ಭಾವಗಳುಳ್ಳ ಶಕ್ತಿಗಳಿಂದ — ಅವು (ಶಿವನಿಂದ) ಅಭಿನ್ನವಾಗಿರುವುದರಿಂದ — ಶಕ್ತನಾದ ಒಬ್ಬ…
- 6 tathā yatra sadityevaṃ pratītistadasatkatham | yatsattatparamārtho hi paramārthastataḥ … ಹಾಗೆಯೇ ಎಲ್ಲಿ 'ಇದೆ' ಎಂಬ ಪ್ರತೀತಿ ಇರುತ್ತದೋ, ಅದು ಅಸತ್ತು ಹೇಗೆ?
- 7 mithyājñānavikalpyānāṃ sattvaṃ cidvyaktiśaktatā ಮಿಥ್ಯಾಜ್ಞಾನದಿಂದ ವಿಕಲ್ಪಿಸಲ್ಪಟ್ಟ (ಭ್ರಾಂತ) ವಸ್ತುಗಳ ಸತ್ತ್ವವೂ ಚಿತ್ನ ಅಭಿವ್ಯಕ್ತಿಯ ಶಕ್ತತೆಯೇ.
- 8 vidyate tattadatrāpi śivatvaṃ kena vāryate | iti cedeṣu … ಆ ಆ (ಭ್ರಾಂತಿಗಳಲ್ಲಿಯೂ ಚಿತ್ಶಕ್ತಿ) ಇದೆ;
- 9 vyavahārāya satyatvaṃ naca vā vyavahāragam ವ್ಯವಹಾರಕ್ಕಾಗಿ (ಮಾತ್ರ) ಸತ್ಯತ್ವ, ಅಥವಾ ವ್ಯವಹಾರಗತ (ಮಾತ್ರ) ಅಲ್ಲ.
- 10 vyavahārastu dīnārairetairavyavahāragaiḥ ಆದರೆ ವ್ಯವಹಾರವು ವ್ಯವಹಾರಕ್ಕೆ (ಮಾತ್ರ) ಸೇರದ ಈ (ನಿಜ) ದೀನಾರ(ಚಿನ್ನದ ನಾಣ್ಯ)ಗಳಿಂದ (ನಡೆಯುತ್ತದೆ).
- 11 vyavahārasya satyatve sarvatrāsatyataiva te ವ್ಯವಹಾರಕ್ಕೆ (ಮಾತ್ರ) ಸತ್ಯತ್ವ ಎಂದಾದರೆ, ನಿಮಗೆ ಎಲ್ಲೆಡೆ ಅಸತ್ಯತೆಯೇ (ಬರುತ್ತದೆ).
- 12 tasyāpi kiṃ śivāvāptiḥ kathamuktā hyasatyatā ಅದಕ್ಕೂ (ಆ ವ್ಯವಹಾರಕ್ಕೂ) ಶಿವಾವಾಪ್ತಿ (ಶಿವಪ್ರಾಪ್ತಿ) ಇದೆಯೇ?
- 13 vikalpādeḥ samutpattiḥ sata eva prajāyate ವಿಕಲ್ಪ ಮುಂತಾದುದರ ಸಮುತ್ಪತ್ತಿ (ಹುಟ್ಟು) ಸತ್ತಿನಿಂದಲೇ ಆಗುತ್ತದೆ.
- 14 nābhāṣya vyavahārārthamevaṃ vastviti niścitam | tathaivāstu śivāvasthā kenāsau … (ಅರಿವಿಗೆ) ಭಾಸವಾಗಿಸದೆ ವ್ಯವಹಾರಾರ್ಥವಾಗಿ 'ಇದು ವಸ್ತು' ಎಂದು ನಿಶ್ಚಯವಾಗುವುದಿಲ್ಲ;
- 15 mithyātvaṃ kriyate kasya kiṃ kāle yatra tadbhavet | … ಮಿಥ್ಯಾತ್ವವು ಯಾವುದಕ್ಕೆ, ಯಾವ ಕಾಲದಲ್ಲಿ ಮಾಡಲ್ಪಡುತ್ತದೆ — ಎಲ್ಲಿ ಅದು ಆಗಬಹುದು?
- 16 akāle jananaṃ kiṃcidbādhyate vā janikriyā | kṛtvā kāryaṃ … ಅಕಾಲದಲ್ಲಿ ಏನಾದರೂ ಜನನವಾಗುತ್ತದೆಯೋ, ಅಥವಾ ಜನಿಕ್ರಿಯೆ (ಹುಟ್ಟಿಸುವ ಕ್ರಿಯೆ) ಬಾಧಿಸಲ್ಪಡುತ್ತದೆಯೋ?
- 17 athānubhavagā bādhā nānubhūto'nyathā bhavet | athendriyasya bādhyatvaṃ tatkālaṃ … ಈಗ "ಬಾಧೆಯು ಅನುಭವಗತ" ಎಂದರೆ — ಅನುಭೂತವಾದುದು ಅನ್ಯಥಾ (ಬೇರೆ ರೀತಿ) ಆಗಲಾರದು.
- 18 tadāndhyaṃ janyate kena tasya kālāntarasthiteḥ | sarvaiḥ samatvaṃ … ಅದರ ಆಂಧ್ಯ (ಕುರುಡುತನ — ದೋಷ) ಯಾವುದರಿಂದ ಉಂಟುಮಾಡಲ್ಪಡುತ್ತದೆ?
- 19 vyavahārasya bādhā cedvyavahāre yatheṣṭatā | kvacitsatyasuvarṇasya pratyante vyavahāritā "ವ್ಯವಹಾರದ ಬಾಧೆ" ಎಂದರೆ — ವ್ಯವಹಾರದಲ್ಲಿ ಯಥೇಷ್ಟತೆ (ಬರುತ್ತದೆ): ನಿಜ ಚಿನ್ನದ ವ್ಯವಹಾರವು ಎಲ್ಲೋ ದೂರದ…
- 20 kūṭakārṣāpaṇādau vā vyavahāro'pi dṛśyate | tāvatā vyavahāro vā … ಅಥವಾ ಕೂಟ(ಸುಳ್ಳು) ಕಾರ್ಷಾಪಣ ಮುಂತಾದುದರಲ್ಲಿಯೂ ವ್ಯವಹಾರ ಕಾಣಿಸುತ್ತದೆ;
- 21 atha ceddeśabādho vā taddeśe rajataṃ nahi ಈಗ "ದೇಶದಿಂದ ಬಾಧೆ" ಎಂದರೆ — ಆ ದೇಶದಲ್ಲಿ ರಜತ(ಬೆಳ್ಳಿ) ಇಲ್ಲವೇ ಇಲ್ಲ.
- 22 yatra kāle sarajato deśo'bhūtsa gatastadā | kālāntareṇa deśo'sau … ಯಾವ ಕಾಲದಲ್ಲಿ ರಜತಸಹಿತ ದೇಶವಿತ್ತೋ, ಆ (ಕಾಲ ಆಗ) ಕಳೆದುಹೋಯಿತು;
- 23 jñānāntareṇa jñānaṃ tadvirodhādatha bādhyate | na bādho bhinnakālatvātprāktanasyāpyabhāvataḥ ಈಗ "ಆಮೇಲಿನ ಜ್ಞಾನದಿಂದ (ಹಿಂದಿನ) ಜ್ಞಾನವು ವಿರೋಧದಿಂದ ಬಾಧಿಸಲ್ಪಡುತ್ತದೆ" ಎಂದರೆ — ಬೇರೆ ಬೇರೆ…
- 24 sahānavasthitirnāsti virodhaḥ prāgvināśataḥ | anyonyaparihāro vā jñānājñānātmakaḥ sthitaḥ ಜೊತೆಯಾಗಿ ಇರದಿರುವುದು (ಮಾತ್ರ);
- 25 ajñānatve parijñāte tadā syātsvavirodhitā | ajñānatve svabhāvena virodhaḥ … ಅಜ್ಞಾನತ್ವವು ಪರಿಜ್ಞಾತವಾದಾಗ (ಚೆನ್ನಾಗಿ ತಿಳಿದಾಗ) ಆಗ ಸ್ವವಿರೋಧಿತೆ (ಸ್ವಯಂ-ವಿರೋಧ) ಬರುತ್ತದೆ;
- 26 naivamatra svabhāvatve virodho bādhanātmakaḥ | sa vivekadṛśā jñeyo … ಇಲ್ಲಿ ಹಾಗಲ್ಲ — ಸ್ವಭಾವತ್ವದಲ್ಲಿ ಬಾಧನಾಸ್ವರೂಪವಾದ ವಿರೋಧ (ಇರುವುದಿಲ್ಲ);
- 27 tathā sarvavikalpānāṃ satyarūpatvadarśanāt | garuḍādiśarīreṣu viṣabhūtāpahārataḥ ಹಾಗೆಯೇ ಸಮಸ್ತ ವಿಕಲ್ಪಗಳ ಸತ್ಯರೂಪತ್ವದ ದರ್ಶನದಿಂದ — ಗರುಡ ಮುಂತಾದ ಶರೀರ(ಆಕೃತಿ)ಗಳಲ್ಲಿ ವಿಷ ಮತ್ತು…
- 28 pratiṣṭhādevakarmādidhyānādiphalayogataḥ | satye'pi na phalaṃ dṛṣṭaṃ kvacidajñānisevitāt ಪ್ರತಿಷ್ಠೆ, ದೇವಕರ್ಮ, ಧ್ಯಾನ ಮುಂತಾದುವುಗಳ ಫಲಯೋಗದಿಂದ;
- 29 tasmādavasthitaṃ sarvaṃ sattvaṃ cidvyaktiyogitā | yatra yatra tatra … ಆದ್ದರಿಂದ ಸಮಸ್ತ ಸತ್ತ್ವವೂ ಚಿತ್ನ ಅಭಿವ್ಯಕ್ತಿಯೊಂದಿಗೆ ಯೋಗಯುಕ್ತವಾಗಿ ನೆಲೆಗೊಂಡಿದೆ;
- 30 vyatireke na yujyeta vijñānaṃ hi ghaṭādiṣu | mūrtāmūrtadharmayogo … (ವಿಷಯ ಚಿತ್ನಿಂದ) ಬೇರೆಯಾದರೆ ಘಟ ಮುಂತಾದುವುಗಳ ವಿಜ್ಞಾನ ಸಂಭವಿಸದು;
- 31 amūrtā na ca vāṇūnāmantareva praveśitā | pratipattuḥ kathaṃ … ಅಮೂರ್ತವಾದ (ಜ್ಞಾನ) (ಘಟದ) ಪರಮಾಣುಗಳ ಒಳಗೇ ಪ್ರವೇಶಿಸಲ್ಪಟ್ಟಿಲ್ಲ;
- 32 śaśaśṛṅgādike nāpi syādvibhaktyā samanvayaḥ ಶಶಶೃಂಗ (ಮೊಲದ ಕೊಂಬು) ಮುಂತಾದ (ಅಸತ್ತು)ಗಳಲ್ಲಿಯೂ (ಜ್ಞಾನದಿಂದ) ಪ್ರತ್ಯೇಕವಾಗಿ ಸಮನ್ವಯ (ಸಂಬಂಧ) ಆಗದು.
- 33 ito'pi sarvaśivatā sata utpattiyogataḥ ಇದರಿಂದಲೂ ಸರ್ವಶಿವತೆ (ಸಿದ್ಧ);
- 34 sa evāste purā tādṛkśaktirūpasvarūpakaḥ | sa eva kāryarūpeṇa … ಅವನೇ ಮೊದಲು ಅಂಥ ಶಕ್ತಿರೂಪವನ್ನೇ ಸ್ವರೂಪವಾಗಿ ಉಳ್ಳವನಾಗಿ ಇರುತ್ತಾನೆ;
- 35 satkāryaṃ nopapannaṃ cetsataḥ kiṃ karaṇena yat | abhivyaktirathāsyātra … "ಸತ್ಕಾರ್ಯ(ವಾದ)ವು ಸಂಗತವಲ್ಲ — ಆಗಲೇ ಇರುವ ಸತ್ತಿಗೆ ಕರಣದಿಂದ (ಕಾರಣದಿಂದ) ಏನು?
- 36 kriyate hyasatī vātha satyāḥ kiṃ nopalabdhatā | vyaktyabhāvādathānantyamasatyā … ಅದು ಅಸತ್ತಾಗಿ ಮಾಡಲ್ಪಡುತ್ತದೆಯೋ?
- 37 naivaṃ yasmāttāṃ vihāya sarvatrānyatra satkriyā ಹಾಗಲ್ಲ — ಏಕೆಂದರೆ ಆ ಒಂದು (ಅಭಿವ್ಯಕ್ತಿಯನ್ನು) ಬಿಟ್ಟು ಉಳಿದೆಲ್ಲೆಡೆ ಸತ್ತಿನ ಕ್ರಿಯೆ (ಸದ್ವಸ್ತುವಿನ…
- 38 ityabhyupagamo'smākaṃ naikenānyatra tulyatā | kalpyā vaiśeṣikāṇāṃ hi kartṛtaiveśvare … ಎಂಬುದು ನಮ್ಮ ಅಭ್ಯುಪಗಮ (ಸ್ವೀಕೃತಿ);
- 39 tadvanna kiṃ pṛthivyāderbauddhe jñānamavasthitam | svānyaprakāśakaṃ nānyattadvadanyanna kiṃ … ಹಾಗೆಯೇ ಬೌದ್ಧನಲ್ಲಿ — ಪೃಥಿವೀ ಮುಂತಾದುದರ ಜ್ಞಾನವು ಸ್ವ-ಪರ ಪ್ರಕಾಶಕವಾಗಿ ನೆಲೆಗೊಂಡಿದೆ, ಬೇರೆ…
- 40 bāhyaṃ rūpādi jalpanti pramāṇaṃ codanaiva te | niyamāddharmaviṣaye … ಅವರು (ಮೀಮಾಂಸಕರು) ಬಾಹ್ಯ ರೂಪ ಮುಂತಾದುದನ್ನು (ಸತ್ಯ ಎಂದು) ಜಲ್ಪಿಸುತ್ತಾರೆ;
- 41 bahūnāṃ kalpanīyātra naca vā vyatirekataḥ | vyaktiḥ sthitā … ಇಲ್ಲಿ ಅನೇಕ (ಅಭಿವ್ಯಕ್ತಿಗಳನ್ನು) ಕಲ್ಪಿಸಬೇಕಿಲ್ಲ, ಮತ್ತು (ವಸ್ತುವಿನಿಂದ) ಬೇರೆಯಾಗಿಯೂ ಅಲ್ಲ;
- 42 1dīpena kriyate vyaktirghaṭādeḥ sata eva vā "ದೀಪದಿಂದ ಘಟ ಮುಂತಾದುದರ ವ್ಯಕ್ತಿ ಮಾಡಲ್ಪಡುತ್ತದೆ — ಆಗಲೇ ಇರುವ ಸತ್ತಿನದು (ಮಾತ್ರ)" ಎಂದರೆ —
- 43 yathā sataḥ kriyāvyaktirvyakteḥ sattve tathā kṛtiḥ | ekenāparatulyatvānnaca … ಸತ್ತಿನ ಕ್ರಿಯಾವ್ಯಕ್ತಿ (ಕ್ರಿಯೆಯಿಂದ ಅಭಿವ್ಯಕ್ತಿ) ಹೇಗೋ, ಹಾಗೆಯೇ ವ್ಯಕ್ತಿಯ ಸತ್ತ್ವದಲ್ಲಿಯೂ (ಅದನ್ನು…
- 44 ghaṭāntaraṃ pūrvadṛṣṭamākalayayātha ceṣṭanam ಮೊದಲು ಕಂಡ ಬೇರೊಂದು ಘಟವನ್ನು ಸ್ಮರಿಸಿ, ಆಮೇಲೆ (ಕುಂಬಾರನ) ಚೇಷ್ಟೆ (ಪ್ರಯತ್ನ) —
- 45 aṅkuro jāyata iti na bhavetkārakātmatā "ಅಂಕುರ ಹುಟ್ಟುತ್ತದೆ" ಎಂದು (ಎಂದರೆ) ಕಾರಕಾತ್ಮತೆ (ಕಾರಕಗಳ ಸ್ಥಿತಿ) ಇರಲಾರದು (ಕಾರ್ಯ ಅಸತ್ತಾದರೆ).
- 46 asattve kārakāṇaṃ hi samūho na bhavettadā | karmākhyasya … (ಕಾರ್ಯ) ಅಸತ್ತಾದರೆ ಆಗ ಕಾರಕಗಳ ಸಮೂಹ ಇರಲಾರದು;
- 47 tasmātsa eva bhagavānsvayameva prakalpate | tathātathābhāvarūpaiḥ sanneva parameśvaraḥ ಆದ್ದರಿಂದ ಆ ಭಗವಂತನೇ ಸ್ವಯಂ ತಾನೇ — ಆಯಾ ಭಾವರೂಪಗಳಿಂದ ಸತ್ತಾಗಿಯೇ ಇರುವ ಪರಮೇಶ್ವರನು —…
- 48 svayam ca na prajāyeta kenānyena prajanyate | vyatiriktena … ಮತ್ತು ಸ್ವಯಂ (ತಾನೇ) ಜನಿಸದಿದ್ದರೆ ಯಾವ ಬೇರೊಂದರಿಂದ ಜನಿಸಲ್ಪಡುತ್ತಾನೆ?
- 49 janmakāle ghaṭābhāvātsaṃbandho naiva kārakaiḥ (ಕಾರ್ಯ ಅಸತ್ತೆಂದರೆ) ಜನ್ಮಕಾಲದಲ್ಲಿ ಘಟದ ಅಭಾವದಿಂದ ಕಾರಕಗಳೊಂದಿಗೆ ಸಂಬಂಧವೇ ಇಲ್ಲ.
- 50 nāsaṃbaddhasya karaṇaṃ satkāryāccetsa vidyate | sannapyasāvasaṃvedyo vyañjakasyāpyabhāvataḥ ಅಸಂಬದ್ಧವಾದುದರ ಕರಣ (ಉತ್ಪತ್ತಿ) ಆಗದು;
- 51 ito'pi viddhi satkāryaṃ mṛtpiṇḍātkiṃ ghaṭaḥ pṛthak ಇದರಿಂದಲೂ ಸತ್ಕಾರ್ಯ(ವಾದ)ವನ್ನು ತಿಳಿ: ಮೃತ್ಪಿಂಡ(ಮಣ್ಣಿನ ಗಡ್ಡೆ)ದಿಂದ ಘಟವು ಪೃಥಕ್ಕೇ (ಬೇರೆಯೇ)?
- 52 apṛthagvā pṛthaktve tu paṭādeḥ karaṇaṃ na kim | … ಅಥವಾ ಅಪೃಥಕ್ಕೇ?
- 53 nāmasaṃsthānabhedaśceddhaste muṣṭyādyabheditā | sthitameva hi satkāryamata evāvināśitā "ನಾಮ-ಸಂಸ್ಥಾನ(ಆಕಾರ)ದ ಭೇದ (ಇದೆ)" ಎಂದರೆ — ಕೈಯಲ್ಲಿ ಮುಷ್ಟಿ ಮುಂತಾದುದರ ಅಭೇದದಂತೆ (ಆಕಾರ ಭೇದದಿಂದ…
- 54 nāśaḥ kaṭakarūpeṇa sadbhāvaḥ kuṇḍalādinā ಕಟಕ(ಕಡಗ)ರೂಪದಿಂದ ನಾಶ, ಕುಂಡಲ ಮುಂತಾದ ರೂಪದಿಂದ ಸದ್ಭಾವ (ಅಸ್ತಿತ್ವ — ಚಿನ್ನ ಸ್ಥಿರ).
- 55 kiṃ śivatvena tadvyāptamavyāptaṃ vābhidhīyatām "ಆ (ಜಗತ್ತು) ಶಿವತ್ವದಿಂದ ವ್ಯಾಪ್ತವೋ ಅಥವಾ ಅವ್ಯಾಪ್ತವೋ ಹೇಳಲಿ" (ಎಂದರೆ) —
- 56 naivaṃ yato hi bhāvānāṃ vināśe'smāsu neṣṭatā ಹಾಗಲ್ಲ — ಏಕೆಂದರೆ ಭಾವಗಳ ವಿನಾಶದಲ್ಲಿ ನಮಗೆ ಸಮ್ಮತಿಯಿಲ್ಲ.
- 57 abhivyaktervināśitve tathāpyānantyamāpatet "ಅಭಿವ್ಯಕ್ತಿಯ ವಿನಾಶ" ಎಂದರೂ ಸಹ ಆನಂತ್ಯ (ಅನವಸ್ಥೆ) ಬರುತ್ತದೆ.
- 58 indriyāṇāmasāmarthyamātramatra vināśitā | asāvevānabhivyaktiḥ sa pracchannastadā sthitaḥ ಇಲ್ಲಿ ಇಂದ್ರಿಯಗಳ ಅಸಾಮರ್ಥ್ಯಮಾತ್ರವೇ ವಿನಾಶ ಎನ್ನಲ್ಪಡುತ್ತದೆ;
- 59 ito'pi nāśo nāstyasya ghaṭasya karaṇātpunaḥ | nābhāvaprāptarūpasya karaṇaṃ … ಇದರಿಂದಲೂ ಈ ಘಟಕ್ಕೆ ನಾಶವಿಲ್ಲ — ಏಕೆಂದರೆ (ಅದನ್ನು) ಮತ್ತೆ ಮಾಡಲಾಗುತ್ತದೆ;
- 60 itaśca sarvaśivatāvayavebhyo na kutracit ಮತ್ತು ಇದರಿಂದಲೂ ಸರ್ವಶಿವತೆ (ಸಿದ್ಧ): ಅವಯವಗಳಿಂದ ಎಲ್ಲಿಯೂ —
- 61 vyatireko'vayavinastadevedaṃ vicāryatām | bhinneṣvaikyamabhedaśca yathā tatra vyavasthitam ಅವಯವಿಯ ವ್ಯತಿರೇಕ (ಬೇರ್ಪಡುವಿಕೆ ಇಲ್ಲ);
- 62 tathā tatra parijñeyaṃ patyuḥ sāmarthyamīdṛśam | abhinne bhedatā … ಹಾಗೆಯೇ ಅಲ್ಲಿ (ಜಗತ್ತಿನಲ್ಲಿ) ಪತಿಯ (ಶಿವನ) ಇಂಥ ಸಾಮರ್ಥ್ಯವನ್ನು ತಿಳಿಯಬೇಕು — ಯಾವುದರಿಂದ…
- 63 kva pāṇipādaṃ kva śiro yathaikyaṃ bhinnadeśagam ಎಲ್ಲಿ ಕೈ-ಕಾಲು, ಎಲ್ಲಿ ತಲೆ — ಬೇರೆ ಬೇರೆ ದೇಶದಲ್ಲಿರುವ (ಶರೀರಾವಯವಗಳ) ಐಕ್ಯ ಹೇಗೆ (ಇದೆಯೋ ಹಾಗೆ).
- 64 śabdādergrahaṇaṃ nāsti pūrvāparasahoditaiḥ ಪೂರ್ವ-ಅಪರ ಮತ್ತು ಒಟ್ಟಿಗೆ ಉದಿಸಿದ (ಅಂಶಗಳಿಂದ — ಭಿನ್ನ ಭಿನ್ನವಾಗಿದ್ದರೆ) ಶಬ್ದ ಮುಂತಾದುದರ ಗ್ರಹಣ…
- 65 manasaḥ preraṇaṃ kasmātprāgjñānena vinā sthitā | sarvaikatāta evātra … ಜ್ಞಾನವಿಲ್ಲದೆ ಮೊದಲೇ ಮನಸ್ಸಿನ ಪ್ರೇರಣೆ ಯಾವುದರಿಂದ?
- 66 ghaṭate kathaṃ nimittasya prāgyogāyogacoditaiḥ | yoge jāgradavasthaiva tasmātsarvaṃ … ಪೂರ್ವದಲ್ಲಿ (ಜಾಗ್ರತ್)ನಿಮಿತ್ತದ ಯೋಗ-ಅಯೋಗದಿಂದ ಪ್ರೇರಿತ (ತರ್ಕಗಳಿಂದ) ಹೇಗೆ ಸಂಗತವಾಗುತ್ತದೆ?
- 67 sāmānyarūpatā vāsti sā cābhinnā viśeṣataḥ | bhinnābhinnātmakaḥ kvāpi … ಅಥವಾ ಸಾಮಾನ್ಯರೂಪತೆ ಇದೆ, ಮತ್ತು ಅದು ವಿಶೇಷದಿಂದ ಅಭಿನ್ನ;
- 68 bauddhasya cenna sāmānyamanumānaṃ nivartate | yathā suvarṇabhāṇḍeṣu na … "ಬೌದ್ಧನಿಗೆ ಸಾಮಾನ್ಯವಿಲ್ಲ" ಎಂದರೆ — ಅನುಮಾನವೇ ನಿವೃತ್ತವಾಗುತ್ತದೆ (ಲೋಪವಾಗುತ್ತದೆ): ಸುವರ್ಣ…
- 69 suvarṇamānayetyukte śūnyatā kiṃ pratīyate | viśeṣasparśavirahātkadācidapi yujyate "ಸುವರ್ಣವನ್ನು ತಾ" ಎಂದು ಹೇಳಿದಾಗ ಶೂನ್ಯತೆ (ನಿರ್ವಿಷಯತೆ) ತಿಳಿಯುತ್ತದೆಯೇ?
- 70 tattvasyaikyaṃ vinā na syādekasyaiva viruddhatā | sāmānyena viśeṣeṇa … ತತ್ತ್ವದ ಐಕ್ಯವಿಲ್ಲದೆ ಒಂದಕ್ಕೇ ವಿರುದ್ಧತೆ (ಪರಸ್ಪರ ವಿರೋಧಿ ಧರ್ಮಗಳುಳ್ಳಿರುವಿಕೆ) ಇರಲಾರದು;
- 71 viruddharūpayorbhinnakaraṇagrāhyayorapi | mukhe hi śabdo bhūmau ca vidyate'rthaḥ … ವಿರುದ್ಧರೂಪವಾದ, ಬೇರೆ ಬೇರೆ ಕರಣಗಳಿಂದ (ಇಂದ್ರಿಯಗಳಿಂದ) ಗ್ರಾಹ್ಯವಾದ (ಎರಡಕ್ಕೂ ಸಂಗಮ ಹೇಗೆ)?
- 72 tathātmāderadṛṣṭasya tacchabdairyogitā katham ಹಾಗೆಯೇ ಅದೃಷ್ಟ(ಅಗೋಚರ)ವಾದ ಆತ್ಮ ಮುಂತಾದುದಕ್ಕೆ ಅವುಗಳ ಶಬ್ದಗಳೊಂದಿಗೆ ಯೋಗ ಹೇಗೆ?
- 73 asataḥ śaśaśṛṅgādeḥ śaśaśṛṅgādinānvayaḥ | ghaṭate jātucinnaivamasatāṃ vyavahāryatā ಅಸತ್ತಾದ ಶಶಶೃಂಗ ಮುಂತಾದುದಕ್ಕೆ 'ಶಶಶೃಂಗ' ಮುಂತಾದ (ಶಬ್ದ)ದೊಂದಿಗೆ ಅನ್ವಯ (ಸಂಬಂಧ) ಎಂದಿಗೂ ಸಂಗತವಾಗದು;
- 74 śabdena cettadevaṃ hi sarvasaṃsāranāśatā | asatyavyavahāreṇa tādṛgeva jagadbhavet "ಶಬ್ದದಿಂದಲೇ (ವ್ಯವಹಾರ)" ಎಂದರೆ — ಹಾಗಾದರೆ ಅಸತ್ಯ ವ್ಯವಹಾರದಿಂದ ಸಮಸ್ತ ಸಂಸಾರದ ನಾಶ (ಬರುತ್ತದೆ);
- 75 tathābhinavajātasya tānāmnā saṃgamaḥ katham | tatsaṃgamasyāsatyatve yantravaśyādikaṃ katham ಹಾಗೆಯೇ ಹೊಸದಾಗಿ ಹುಟ್ಟಿದವನಿಗೆ ಆ ಹೆಸರಿನೊಂದಿಗೆ ಸಂಗಮ ಹೇಗೆ?
- 76 tasmādaikyena tattvasya sarvaṃ tadapi yujyate | vyatiriktena śabdena … ಆದ್ದರಿಂದ ತತ್ತ್ವದ ಐಕ್ಯದಿಂದ ಆ (ಶಬ್ದ-ಅರ್ಥ ಸಂಬಂಧ)ವೂ ಸಂಗತವಾಗುತ್ತದೆ;
- 77 kathaṃ na devadattasya yajñadattavadākhyayā | atra saṃketitatvāccet saṃketenātra … ದೇವದತ್ತನಿಗೆ ಯಜ್ಞದತ್ತನ ಹೆಸರಿನಿಂದ (ಸಂಬೋಧನೆ) ಏಕೆ ಆಗದು?
- 78 saṃyogaścenna dūreṣu mūrtāmūrteṣu yujyate | śabdasyoccāritadhvaṃsānnaṣṭānaṣṭadvaye naca "ಸಂಯೋಗ (ಶಬ್ದ-ಅರ್ಥಗಳ)" ಎಂದರೆ — ದೂರ ದೂರವಿರುವ, ಮೂರ್ತ-ಅಮೂರ್ತವಾದುವುಗಳ ನಡುವೆ ಸಂಗತವಾಗದು;
- 79 vācyavācakarūpaścetsa eṣa niyamaḥ kutaḥ | yattasya vācakatvaṃ hi … "ವಾಚ್ಯ-ವಾಚಕರೂಪ" ಎಂದರೆ — ಆ ಈ ನಿಯಮ (ನಿಷ್ಠೆ) ಎಲ್ಲಿಂದ?
- 80 vācyavācakarūpatve vācyavācakatānvayaḥ | itaścāsti jagatyaikyaṃ pratyakṣāgrahaṇādapi ವಾಚ್ಯ-ವಾಚಕರೂಪತ್ವದಿಂದ ವಾಚ್ಯ-ವಾಚಕತೆಯ ಅನ್ವಯ (ಆಗುತ್ತದೆ ಎಂದರೆ ಐಕ್ಯ ಬೇಕು).
- 81 svalakṣaṇena yogitvādvyavahārasya sarvataḥ | loke cānupapatteśca pramā ca … ಸ್ವಲಕ್ಷಣ(ವಿಶೇಷ)ದೊಂದಿಗೆ ಯೋಗವಿರುವುದರಿಂದ ವ್ಯವಹಾರ ಎಲ್ಲೆಡೆ (ನಡೆಯುತ್ತದೆ);
- 82 bālamūkādivijñānasadṛśī kidṛśī kriyā | savikalpasya yogitvādyathāvastu grahaḥ katham ಮಗು-ಮೂಕ ಮುಂತಾದವರ ವಿಜ್ಞಾನಕ್ಕೆ ಸದೃಶವಾದ (ಶಬ್ದರಹಿತ) ಕ್ರಿಯೆ ಎಂಥದ್ದು?
- 83 tena jñeyamekameva vastu bhinne grahaḥ kutaḥ | tathānumānaṃ … ಆದ್ದರಿಂದ ಜ್ಞೇಯವಸ್ತು ಒಂದೇ;
- 84 apūrvayorgṛhīte'pi tatkālaṃ gatayordvayoḥ | agṛhīte na gṛhītaḥ sambandho'gniḥ … ಮೊದಲು ಒಟ್ಟಿಗೆ ಗ್ರಹಿಸಲ್ಪಡದ, ಆ ಕ್ಷಣದಲ್ಲಿ ಕಳೆದುಹೋದ ಎರಡರ (ಸಂಬಂಧ) ಗ್ರಹಿಸಲ್ಪಟ್ಟರೂ — ಸಂಬಂಧ…
- 85 sāmānyamaviśeṣaṃ cedaviśeṣātkutaḥ pramā | viśeṣasyāpyapūrvatve kathaṃ cāsti samanvayaḥ "ಸಾಮಾನ್ಯ ವಿಶೇಷರಹಿತ" ಎಂದರೆ — ವಿಶೇಷರಹಿತದಿಂದ ಪ್ರಮಾ (ನಿಶ್ಚಿತಜ್ಞಾನ) ಎಲ್ಲಿಂದ?
- 86 sādṛśyādatha cennāsti yāthātmyena samāgamaḥ | naca vātrānumānatvaṃ dhūmataḥ … ಈಗ "ಸಾದೃಶ್ಯದಿಂದ" ಎಂದರೆ — ಯಾಥಾತ್ಮ್ಯದಿಂದ (ನಿಜರೂಪದಲ್ಲಿ) ಸಮಾಗಮ (ಸಂಬಂಧ) ಇಲ್ಲ;
- 87 tatsambandhādathocyeta sambandhe dviṣṭhatā naca | dviniṣṭhatvādekataragrahaṇānnāpi tadgrahaḥ ಈಗ "ಅವೆರಡರ ಸಂಬಂಧದಿಂದ" ಎಂದರೆ — ಸಂಬಂಧದಲ್ಲಿ ದ್ವಿಷ್ಠತೆ (ಎರಡರಲ್ಲಿ ನೆಲೆಸಿರುವಿಕೆ ಬೇಕು);
- 88 dhūmadṛṣṭyātha kalpyeta vahnistadyogitāpi ca | itaretaradoṣo'tra durnivāraḥ prasajyate ಈಗ ಧೂಮದರ್ಶನದಿಂದ ಅಗ್ನಿಯೂ ಅದರ ಯೋಗ(ಸಂಬಂಧ)ವೂ ಕಲ್ಪಿಸಲ್ಪಡುತ್ತದೆ ಎಂದರೆ — ಇಲ್ಲಿ ಇತರೇತರ ದೋಷ…
- 89 yāvanna vahnikalanā na yogakalanā bhavet | yāvadvā yogakalanā … ಎಲ್ಲಿಯವರೆಗೆ ಅಗ್ನಿಯ ಜ್ಞಾನವಾಗುವುದಿಲ್ಲವೋ, ಅಲ್ಲಿಯವರೆಗೆ ಯೋಗ(ಸಂಬಂಧ)ದ ಜ್ಞಾನ ಆಗದು;
- 90 āptavākyādathāstīha tatsatyatve'dṛḍhā matiḥ | na rājate hyayovaktā satyabhāṣī … ಈಗ "ಆಪ್ತವಾಕ್ಯದಿಂದ (ಪ್ರಮಾ) ಇದೆ" ಎಂದರೆ — ಅದರ ಸತ್ಯತೆಯ ಬಗ್ಗೆ ಮತಿ (ನಿಶ್ಚಯ) ದೃಢವಲ್ಲ;
- 91 so'pyanyathā pradarśyetākṣayato rāgadveṣayoḥ | pitrāderapyasatyatvaṃ tatrānyatra na niścayaḥ ಅವನೂ ರಾಗ-ದ್ವೇಷಗಳ ಅಕ್ಷಯ(ಉಳಿದಿರುವಿಕೆ)ದಿಂದ ಅನ್ಯಥಾ (ಬೇರೆ ರೀತಿ) ಪ್ರದರ್ಶಿಸಬಹುದು;
- 92 tasmānna bhede bhāvānāṃ tadgrahādyapi yujyate | kṣaṇabhaṃgaparāmarśādapyetadupapadyate ಆದ್ದರಿಂದ ಭಾವಗಳ ಭೇದದಲ್ಲಿ ಅವುಗಳ ಗ್ರಹಣ ಮುಂತಾದುದೂ ಸಂಗತವಾಗದು;
- 93 śaktāśaktavikalpairhi dīpajvālādyudāhṛtaiḥ | sthiratā nopapannā te pratyakṣeṇāpica sthitā ದೀಪಜ್ವಾಲೆ ಮುಂತಾದುವುಗಳಿಂದ ಉದಾಹರಿಸಲ್ಪಟ್ಟ ಶಕ್ತ-ಅಶಕ್ತ ವಿಕಲ್ಪಗಳಿಂದ ನಿಮಗೆ ಸ್ಥಿರತೆ (ಸ್ಥಾಯಿತ್ವ)…
- 94 sthiratvaṃ kṣaṇikatvaṃ ca pramāṇāṃ cintayā sthitam | apyasaṃvādarūpaṃ … ಸ್ಥಿರತ್ವ ಮತ್ತು ಕ್ಷಣಿಕತ್ವ — (ಎರಡೂ) ಪ್ರಮಾಣಗಳ ಚಿಂತನೆಯಿಂದ ನೆಲೆಗೊಂಡಿವೆ;
- 95 yāvanna sarvabhāvānāmekatvena vyavasthitiḥ | pareṇa kṣaṇabhaṃgasya parāmarśāgamaḥ kutaḥ ಎಲ್ಲಿಯವರೆಗೆ ಸಮಸ್ತ ಭಾವಗಳ ಏಕತ್ವದಿಂದ ವ್ಯವಸ್ಥಿತಿ (ಆಗದೋ), ಅಲ್ಲಿಯವರೆಗೆ ಪರನಿಂದ (ವಿರೋಧಿಯಿಂದ)…
- 96 tato'pyetacchivātmatvaṃ bhāvānāmupapadyate | tathārthāvagatirvākyātpadādvā nopapadyate ಅದರಿಂದಲೂ ಭಾವಗಳ ಈ ಶಿವಾತ್ಮತ್ವ ಸಂಗತವಾಗುತ್ತದೆ;
- 97 kṣaṇikatvena śabdānāmanabhivyaktito'pivā | sphoṭābhivyaṃgyapakṣe tu tatrāpi kramatā katham ಶಬ್ದಗಳ (ವರ್ಣಗಳ) ಕ್ಷಣಿಕತ್ವದಿಂದ (ಒಟ್ಟಿಗೆ) ಅನಭಿವ್ಯಕ್ತಿಯಿಂದ (ಅರ್ಥಜ್ಞಾನ ಆಗದು);
- 98 nirbhāgatvātsphoṭatattve sphoṭatattvātmakātkatham | ābhāsarūpavastūnāṃ śābdikānno bhavedgrahaḥ ಸ್ಫೋಟತತ್ತ್ವದ ನಿರ್ಭಾಗತ್ವದಿಂದ (ಅಂಶರಾಹಿತ್ಯದಿಂದ) — ಸ್ಫೋಟತತ್ತ್ವಸ್ವರೂಪದಿಂದ ಆಭಾಸರೂಪ ವಸ್ತುಗಳ…
- 99 tasmādevaṃvidhe'rthe'pi yuktatā syādihaikyataḥ | tathātmecchāvaśānnākṣagrāme ceṣṭopapadyate ಆದ್ದರಿಂದ ಇಂಥ ವಿಷಯದಲ್ಲಿಯೂ ಇಲ್ಲಿ ಐಕ್ಯದಿಂದ ಯುಕ್ತತೆ (ಸಂಗತಿ) ಇರುತ್ತದೆ;
- 100 mūrtacodakavaikalyānmanaścetpreryatāsya no | ekatve punarīdṛk syātsarvatraiva hi yuktatā "ಮೂರ್ತ ಚೋದಕ(ಪ್ರೇರಕ)ದ ಕೊರತೆಯಿಂದ ಮನಸ್ಸಿಗೆ ಪ್ರೇರಣೆ ಆಗದು" ಎಂದರೆ — ಮತ್ತೆ ಏಕತ್ವದಲ್ಲಿ ಇಂಥದ್ದು…
- 101 nacāpi bhede bhāvānāṃ grahaṇaṃ jñānameva vā | saṃyogenopapadyeta … ಭಾವಗಳ ಭೇದದಲ್ಲಿ ಗ್ರಹಣವಾಗಲೀ ಜ್ಞಾನವಾಗಲೀ ಸಂಯೋಗದಿಂದ ಸಂಗತವಾಗದು — ದೃಷ್ಟಿ ಮುಂತಾದುದರಿಂದ (ಜ್ಞಾನ)…
- 102 naivamakṣārthasaṃyogamātrāt kiṃ boddhurudyamaḥ | saṃyoge'nyasya sañjāte kathamanyasya boddhṛtā ಹಾಗಲ್ಲ — ಕೇವಲ ಅಕ್ಷ(ಇಂದ್ರಿಯ)-ಅರ್ಥ ಸಂಯೋಗದಿಂದ ಬೋದ್ಧೃ(ಜ್ಞಾತೃ)ವಿನ ಉದ್ಯಮ ಏನು?
- 103 manaso'bhinnakālatvāt smṛtijñānamathocyate | prārabdhaścāsamāptaśca vartamānaḥ kriyāmanu ಈಗ "ಮನಸ್ಸಿನ ಅಭಿನ್ನಕಾಲತ್ವದಿಂದ ಸ್ಮೃತಿಜ್ಞಾನ" ಎನ್ನಲ್ಪಡುತ್ತದೆ — (ಆ ಜ್ಞಾನ) ಪ್ರಾರಂಭವಾಗಿ…
- 104 prakriyāmātramevaitadyataḥ pūrvāparātmatā | kriyāyāḥ kārakāṇāṃ hi kramo'styeva svakarmaṇi ಇದು ಕೇವಲ ಪ್ರಕ್ರಿಯಾಮಾತ್ರವೇ;
- 105 yatra pūrvāparau śabdau kālaikyaṃ tatra yujyate | manasā … ಎಲ್ಲಿ ಪೂರ್ವ-ಅಪರ ಶಬ್ದಗಳಿವೆಯೋ ಅಲ್ಲಿ ಕಾಲೈಕ್ಯ ಸಂಗತ;
- 106 śāśakyā mūrtarūpatvādrūpaṃ cenna kathaṃ guṇaḥ | guṇino nīyate'nyatra … "ಮೂರ್ತರೂಪತ್ವದಿಂದ (ಮನಸ್ಸಿನಿಂದ ರೂಪ) ಗ್ರಹಣೀಯ" ಎಂದರೆ — (ಆ) ರೂಪವು ಗುಣವಲ್ಲವೇ ಹೇಗೆ?
- 107 atha jñānaṃ na manasastajjñānamupapadyate | karaṇatvājjaḍatvācca tasya cedātmanātra … ಈಗ "ಜ್ಞಾನ ಮನಸ್ಸಿನದಲ್ಲ" ಎಂದರೆ — (ಮನಸ್ಸಿನ) ಕರಣತ್ವದಿಂದ ಮತ್ತು ಜಡತ್ವದಿಂದ ಆ ಜ್ಞಾನ ಸಂಗತವೇ;
- 108 karaṇe jñānasambandhādbāhyārthe kiṃ na kalpyate | buddherguṇatvaṃ manasi … ಕರಣದಲ್ಲಿ ಜ್ಞಾನಸಂಬಂಧದಿಂದ (ಜ್ಞಾನ ಕಲ್ಪಿಸಲ್ಪಟ್ಟರೆ) ಬಾಹ್ಯಾರ್ಥದಲ್ಲಿಯೂ (ಜ್ಞಾನ) ಏಕೆ ಕಲ್ಪಿಸಲ್ಪಡದು?
- 109 evaṃvidho ghaṭo'trāste ityātmā pratibodhyate | tadevaṃ pūrvadṛṣṭasya varṇanāsadṛśaṃ … "ಇಲ್ಲಿ ಇಂಥ ಘಟ ಇದೆ" ಎಂದು ಆತ್ಮನು ಪ್ರತಿಬೋಧಿಸಲ್ಪಡುತ್ತಾನೆ (ಅರಿವಿಗೆ ತರಲ್ಪಡುತ್ತಾನೆ ಎಂದರೆ) —…
- 110 varṇanena ca caitanyametāvanmanaso yadi | svātmaśaktisamāveśādamūrtāveśatā katham ವರ್ಣನೆಯಿಂದ ಮನಸ್ಸಿನ ಚೈತನ್ಯ ಇಷ್ಟು ಮಾತ್ರವೇ (ಎಂದರೆ) — ತನ್ನ ಆತ್ಮಶಕ್ತಿಯ ಸಮಾವೇಶದಿಂದ ಅಮೂರ್ತಾವೇಶತೆ…
- 111 tena vā sampratīte'rthe kriyate kiṃ tadātmanā | tatsvarūpātmasaṃyogaḥ … ಅಥವಾ ಅದರಿಂದ (ಮನಸ್ಸಿನಿಂದ) ಅರ್ಥ ಸಂಪ್ರತೀತವಾದಾಗ (ಚೆನ್ನಾಗಿ ತಿಳಿದಾಗ) ಆ ಆತ್ಮನಿಂದ ಏನು…
- 112 manasāveditārthasya taddeśitvamathocyate | varṇite yogitā kasya yadi vā … ಈಗ "ಮನಸ್ಸಿನಿಂದ ಆವೇದಿತ(ತಿಳಿಸಲ್ಪಟ್ಟ)ವಾದ ಅರ್ಥದ ತದ್ದೇಶಿತ್ವ (ಆ ಸ್ಥಳದಲ್ಲಿರುವಿಕೆ)"…
- 113 saṃskaroti tadātmānamamūrte saṃskṛtiḥ katham | tadrūpamātmanyetadyenāśleṣo yadi cocyate (ಆತ್ಮನು) ಆ ಆತ್ಮವನ್ನು (ತನ್ನನ್ನು) ಸಂಸ್ಕರಿಸುತ್ತಾನೆ (ಎಂದರೆ) — ಅಮೂರ್ತದಲ್ಲಿ ಸಂಸ್ಕೃತಿ (ಸಂಸ್ಕಾರ)…
- 114 caitanyenāpyamūrtena miśratānyasya kīdṛśī | kiṃ svayaṃ tatprameyatvamasya cedatirekataḥ ಅಮೂರ್ತವಾದ ಚೈತನ್ಯದೊಂದಿಗೂ ಅನ್ಯ(ವಿಷಯ)ದ ಮಿಶ್ರತೆ ಎಂಥದ್ದು?
- 115 manasā kiṃ kimakṣeṇa tena cettatparamparā | evaṃ tadandhapāramparyatvarūpamidaṃ … ಮನಸ್ಸಿನಿಂದ ಏನು?
- 116 kimātmapreraṇenātra jñāte'jñāte'thavā bahiḥ | jñāte tu jñānarūpatvāt preraṇaṃ … ಇಲ್ಲಿ ಆತ್ಮಪ್ರೇರಣೆಯಿಂದ ಏನು?
- 117 ajñāte'mutra yāhīti preryate kena mānasam | preryapreraṇatatkartṛdvayaikyādupapadyate ಅಜ್ಞಾತದೆಡೆಗೆ "ಅಲ್ಲಿಗೆ ಹೋಗು" ಎಂದು ಮಾನಸ(ಮನಸ್ಸು) ಯಾವುದರಿಂದ ಪ್ರೇರಿಸಲ್ಪಡುತ್ತದೆ?
- 118 tasmājjñeyaṃ samagraikyavastu śaivaṃ vyavasthitam | tathā smaraṇayogācca smaryate … ಆದ್ದರಿಂದ ಸಮಗ್ರ ಐಕ್ಯವಸ್ತುವು ಶೈವವಾಗಿ (ಶಿವಸ್ವರೂಪವಾಗಿ) ನೆಲೆಗೊಂಡಿದೆ ಎಂದು ತಿಳಿಯಬೇಕು;
- 119 yādṛgdṛṣṭaṃ dṛṣṭatā syādathavā jñānameva tat | dṛṣṭasmaraṇayoraikye sthite … ಯಾವ ಬಗೆಯಲ್ಲಿ (ವಸ್ತು) ಕಾಣಲ್ಪಟ್ಟಿತೋ ಆ ದೃಷ್ಟತೆ (ಕಂಡಿರುವಿಕೆ ಸ್ಮೃತಿಯಲ್ಲಿ) ಇರುತ್ತದೆಯೋ, ಅಥವಾ ಅದು…
- 120 tathā sā pratyabhijñānātsa evāyamiti sthitiḥ | yujyate kathamatraiva … ಹಾಗೆಯೇ ಪ್ರತ್ಯಭಿಜ್ಞಾನದಿಂದ (ಗುರುತಿಸುವಿಕೆಯಿಂದ) 'ಇದು ಅದೇ' ಎಂಬ ಆ ಸ್ಥಿತಿ (ಜ್ಞಾನ) — ಬೇರೆ ಬೇರೆ…
- 121 dvayoraikyamanaikyaṃ vā tadaikyaṃ bhinnayoḥ katham | anaikye na … ಎರಡಕ್ಕೆ ಐಕ್ಯವೋ ಅಥವಾ ಅನೈಕ್ಯವೋ?
- 122 tasmādaikyamiha spaṣṭaṃ saṃsāre samavasthitam | eṣaiva vārtā saṃyoge … ಆದ್ದರಿಂದ ಸಂಸಾರದಲ್ಲಿ ಐಕ್ಯವು ಇಲ್ಲಿ ಸ್ಪಷ್ಟವಾಗಿ ನೆಲೆಗೊಂಡಿದೆ;
- 123 paraspareṇa cāpyatra teṣāṃ rūpeṇa vānyathā | tasmāt samastabhāvānāmaikyenaivāsti … ಮತ್ತು ಇಲ್ಲಿ ಅವುಗಳ ಪರಸ್ಪರ ರೂಪದಿಂದ ಅಥವಾ ಅನ್ಯಥಾ (ಬೇರೆ ರೀತಿ ಸಂಯೋಗ ಆಗದು);
- 124 śivikodvāhakānāṃ ca nyāya eṣo'nuvartatām | paracittaparijñānāttasmājjñeyaikyatā tataḥ ಮತ್ತು ಪಲ್ಲಕ್ಕಿ ಹೊರುವವರ ಈ ನ್ಯಾಯವು (ದೃಷ್ಟಾಂತವು ಇಲ್ಲಿ) ಅನ್ವಯಿಸಲಿ;