शिवदृष्टि
Śivadṛṣṭi
- 1 asmadrūpasamāviṣṭaḥ svātmanātmanivāraṇe | śivaḥ karotu nijayā namaḥ śaktyā … ನಮ್ಮ (ಪ್ರಥಮಪುರುಷ 'ಅಹಂ'ರೂಪದ) ಸ್ವರೂಪದಲ್ಲಿ ಸಮಾವಿಷ್ಟನಾದ ಶಿವನು, ತನ್ನ ಸ್ವಂತ ಆತ್ಮದಿಂದ ಆತ್ಮವನ್ನು…
- 2 ātmaiva sarvabhāveṣu sphurannirvṛtacidvibhuḥ | aniruddhecchāprasaraḥ prasaraddṛkkriyaḥ śivaḥ ಆತ್ಮವೇ ಸಮಸ್ತ ಭಾವಗಳಲ್ಲಿ ಸ್ಫುರಿಸುತ್ತಾ, ಆನಂದಮಯ ಚಿತ್ಸ್ವರೂಪದಿಂದ ಸರ್ವವ್ಯಾಪಿಯಾದ, ಇಚ್ಛೆಯ…
- 3 sa yadāste cidāhlādamātrānubhavatallayaḥ | tadicchā tāvatī tāvajjñānaṃ tāvatkriyā … ಅವನು ಯಾವಾಗ ಚಿತ್ ಆನಂದಮಾತ್ರದ ಅನುಭವದಲ್ಲಿ ಲೀನನಾಗಿ ನೆಲೆಸಿರುತ್ತಾನೋ, ಆಗ ಅವನ ಇಚ್ಛೆಯೂ ಅಷ್ಟೇ,…
- 4 susūkṣmaśaktitritayasāmarasyena vartate | cidrūpāhlādaparamo nirvibhāgaḥ parastadā ಆಗ ಅವನು ಅತಿಸೂಕ್ಷ್ಮವಾದ ಶಕ್ತಿತ್ರಯದ ಸಾಮರಸ್ಯದಿಂದ ಇರುತ್ತಾನೆ — ಚಿತ್ಸ್ವರೂಪದ ಆನಂದದಲ್ಲಿ…
- 5 na paraṃ tadavasthāyāṃ vyavasthaiṣā vyavasthitā | yāvatsamagrajñānāgrajñātṛsparśadaśāsvapi ಆ ಅವಸ್ಥೆಯಲ್ಲಿ ಈ (ಶಕ್ತಿತ್ರಯದ) ವ್ಯವಸ್ಥೆಯು ನೆಲೆನಿಂತಿರುವುದಿಲ್ಲ — ಸಮಗ್ರಜ್ಞಾನದ ಅಗ್ರದಲ್ಲಿರುವ…
- 6 evaṃ na jātucittasya viyogastritayātmanā ಹೀಗೆ ಅವನಿಗೆ ಶಕ್ತಿತ್ರಯಸ್ವರೂಪದಿಂದ ಎಂದಿಗೂ ವಿಯೋಗವಿಲ್ಲ.
- 7 yadā tu tasya ciddharmavibhavāmodajṛmbhayā ಆದರೆ ಯಾವಾಗ ಅವನಿಗೆ ಚಿತ್ಸ್ವಭಾವದ ವೈಭವದ ಆಮೋದದ ವಿಕಾಸದಿಂದ —
- 8 vicitraracanānānākāryasṛṣṭipravartane | bhavatyunmukhitā cittā secchāyāḥ prathamā tuṭiḥ ವಿಚಿತ್ರ ರಚನೆಯ ನಾನಾ ಕಾರ್ಯಗಳ ಸೃಷ್ಟಿಯ ಪ್ರವರ್ತನೆಯಲ್ಲಿ ಚಿತ್ನ ಉನ್ಮುಖತೆಯು (ಅಭಿಮುಖವಾಗುವಿಕೆಯು)…
- 9 sā ca dṛśyā hṛduddeśe kāryasmaraṇakālataḥ | praharṣāvedasamaye darasaṃdarśanakṣaṇe ಮತ್ತು ಆ (ಉನ್ಮುಖತೆಯು) ಹೃದಯಪ್ರದೇಶದಲ್ಲಿ ದೃಶ್ಯವಾಗುತ್ತದೆ — ಮಾಡಬೇಕಾದುದನ್ನು ಸ್ಮರಿಸುವ ಕಾಲದಲ್ಲಿ,…
- 10 anālocanato dṛṣṭe visargaprasarāspade | visargoktiprasaṅge ca vācane dhāvane … ವಿಚಾರಿಸದೆಯೇ ಏನಾದರೂ ಕಂಡಾಗ, ವಿಸರ್ಗದ ಪ್ರಸರಣದ ಸ್ಥಾನದಲ್ಲಿ, ವಿಸರ್ಗಧ್ವನಿಯ ಉಚ್ಚಾರಣೆಯ ಪ್ರಸಂಗದಲ್ಲಿ,…
- 11 kutsite'kutsitasya syātkathamunmukhateti cet "ನಿಂದನೀಯವಾದ (ಕ್ಷುದ್ರ) ವಿಷಯದಲ್ಲಿ ನಿಂದನೀಯನಲ್ಲದವನಿಗೆ (ಶಿವನಿಗೆ) ಉನ್ಮುಖತೆಯು ಹೇಗೆ ಉಂಟಾಗಬಹುದು?
- 12 rūpaprasārarasato garhitatvamayuktimat | pañcaprakārakṛtyoktiśivatvānnijakarmaṇe ತನ್ನ ಸ್ವರೂಪದ ಪ್ರಸಾರದ ರಸದಿಂದ (ಪ್ರವರ್ತಿಸುವುದರಿಂದ) ಗರ್ಹಿತತ್ವವು (ನಿಂದ್ಯತೆಯು) ಅಯುಕ್ತವಾಗಿದೆ;
- 13 gacchato nistaraṅgasya jalasyātitaraṅgitām ತರಂಗರಹಿತವಾದ ನೀರು ಅತಿಶಯ ತರಂಗಯುಕ್ತ ಸ್ಥಿತಿಗೆ ಹೋಗುವಂತೆ —
- 14 ārambhe dṛṣṭimāpātya tadaunmukhyaṃ hi gamyate | vrajato muṣṭitāṃ … ಆರಂಭದಲ್ಲಿ ದೃಷ್ಟಿಯನ್ನು ನೆಟ್ಟರೆ ಅದರ (ತರಂಗದೆಡೆಗಿನ) ಔನ್ಮುಖ್ಯವು ತಿಳಿಯಲ್ಪಡುತ್ತದೆ;
- 15 bodhasya svātmaniṣṭhasya racanāṃ prati nirvṛtiḥ | tadāsthāpravikāso yastadaunmukhyaṃ … ತನ್ನ ಆತ್ಮದಲ್ಲಿ ನೆಲೆಸಿರುವ ಬೋಧದ ರಚನೆಯೆಡೆಗಿನ ನಿರ್ವೃತಿಯ (ಆನಂದನಿಷ್ಠೆಯ), ಆ (ಸೃಷ್ಟಿಯ) ಬಗೆಗಿನ…
- 16 kiṃciducchūnatā saiva mahadbhiḥ kaiściducyate | tasyecchā kāryatāṃ yātā … ಅದನ್ನೇ ಕೆಲವು ಮಹಾತ್ಮರಿಂದ 'ಕಿಂಚಿದುಚ್ಛೂನತೆ' (ಸ್ವಲ್ಪ ಉಬ್ಬುವಿಕೆ) ಎಂದು ಹೇಳಲಾಗುತ್ತದೆ.
- 17 aunmukhyasya ya ābhogaḥ sthūlaḥ secchā vyavasthitā | naicānmukhyaprasaṅgena … ಔನ್ಮುಖ್ಯದ ಯಾವ ಆಭೋಗ (ಪೂರ್ಣವಿಸ್ತಾರ) ಸ್ಥೂಲವಾಗಿರುತ್ತದೋ, ಅದೇ ಇಚ್ಛೆ ಎಂದು ನೆಲೆಗೊಂಡಿದೆ.
- 18 goḥ stanātpātataḥ kṣīre vikārastata eva hi | na … ಹಸುವಿನ ಕೆಚ್ಚಲಿನಿಂದ ಬೀಳುತ್ತಿರುವಾಗಲೇ ಹಾಲಿನಲ್ಲಿ ಆ ವಿಕಾರವಿರುತ್ತದೆ;
- 19 yata icchati tajjñātuṃ kartuṃ vā secchayā kriyā | … ಯಾವ ಕಾರಣದಿಂದ ಅದನ್ನು ತಿಳಿಯಲು ಅಥವಾ ಮಾಡಲು ಅವನು ಇಚ್ಛಿಸುತ್ತಾನೋ, ಆ ಕ್ರಿಯೆಯು ಇಚ್ಛೆಯಿಂದ…
- 20 anantaraṃ hi tatkāryajñānadarśanaśaktitā ಅದರ ತರುವಾಯ ಆ ಕಾರ್ಯದ ಬಗೆಗಿನ ಜ್ಞಾನ-ದರ್ಶನ ಶಕ್ತಿ (ಉದಯಿಸುತ್ತದೆ).
- 21 jñānaśaktistadarthaṃ hi yo'sau sthūlaḥ samudyamaḥ | sā kriyāśaktiruditā … ಅದಕ್ಕಾಗಿಯೇ ಜ್ಞಾನಶಕ್ತಿ;
- 22 evaṃ sarvasamutpattikāle śaktitrayātmatā | na nivṛttā, nacaunmukhyaṃ nivṛttaṃ, … ಹೀಗೆ ಸಮಸ್ತ ಸಮುತ್ಪತ್ತಿಯ ಕಾಲದಲ್ಲಿ ಶಕ್ತಿತ್ರಯಸ್ವರೂಪವು ನಿವೃತ್ತವಾಗುವುದಿಲ್ಲ, ಔನ್ಮುಖ್ಯವೂ…
- 23 yadekataraniryāṇe kāryaṃ jātu na jāyate | tasmātsarvapadārthānāṃ sāmarasyamavasthitam ಏಕೆಂದರೆ ಅವುಗಳಲ್ಲಿ ಯಾವುದಾದರೊಂದು ನಿರ್ಗಮಿಸಿದರೆ ಕಾರ್ಯವು ಎಂದಿಗೂ ಉಂಟಾಗುವುದಿಲ್ಲ;
- 24 ghaṭādigrahakāle'pi ghaṭaṃ jānāti sā kriyā | jānāti jñānamatraiva … ಘಟ ಮುಂತಾದುದನ್ನು ಗ್ರಹಿಸುವ ಕಾಲದಲ್ಲಿಯೂ ಆ ಕ್ರಿಯೆಯು ಘಟವನ್ನು ತಿಳಿಯುತ್ತದೆ, ಜ್ಞಾನವೂ ಇಲ್ಲಿಯೇ…
- 25 aunmukhyābhāvatastasya nivṛttirnirvṛtiṃ vinā | dveṣye pravartate naiva na … ಔನ್ಮುಖ್ಯದ ಅಭಾವದಿಂದ ಅವನಿಗೆ ನಿವೃತ್ತಿಯಾಗುತ್ತದೆ;
- 26 buddhiṃ vinā kathaṃ bodhaḥ sā buddhiḥ prakṛteḥ prajā … "ಬುದ್ಧಿಯಿಲ್ಲದೆ ಬೋಧ ಹೇಗೆ?
- 27 sā buddhiryat punaḥ sūkṣmaṃ sarvadikkaṃ vyavasthitam | jñānaṃ … ಆ ಬುದ್ಧಿಯು (ಪ್ರಾಕೃತ);
- 28 nyāyādibhirna tulyatvaṃ tairhi yā prākṛtī matiḥ | tasyā … ನ್ಯಾಯ ಮುಂತಾದ (ದರ್ಶನಗಳ ಬುದ್ಧಿಯೊಂದಿಗೆ) ಸಮಾನತೆಯಿಲ್ಲ;
- 29 tadevaṃ prasṛto devaḥ kadācicchaktimātrake ಆದ್ದರಿಂದ ಹೀಗೆ ಪ್ರಸೃತನಾದ ದೇವನು ಕೆಲವೊಮ್ಮೆ ಕೇವಲ ಶಕ್ತಿಮಾತ್ರದಲ್ಲಿ —
- 30 bibharti rūpamicchātaḥ kadācijjñānaśaktitaḥ | sadāśivatvamudrekātkadācidaiśvarīṃ sthitim ಇಚ್ಛೆಯಿಂದ ರೂಪವನ್ನು ಧರಿಸುತ್ತಾನೆ, ಕೆಲವೊಮ್ಮೆ ಜ್ಞಾನಶಕ್ತಿಯಿಂದ ಸದಾಶಿವತ್ವದ ಉದ್ರೇಕದಿಂದ, ಕೆಲವೊಮ್ಮೆ…
- 31 kriyāśaktisamābhogātkadācitsthūlavedanāt | vidyātvavidyeśānatvamantramantreśvarātmatām ಕ್ರಿಯಾಶಕ್ತಿಯ ಸಮ್ಯಕ್ ಆಭೋಗದಿಂದ, ಕೆಲವೊಮ್ಮೆ ಸ್ಥೂಲ ವೇದನದಿಂದ — ವಿದ್ಯಾತ್ವ, ವಿದ್ಯೇಶ್ವರತ್ವ, ಮಂತ್ರ…
- 32 ātmapracchādanakrīḍāṃ kurvato vā kathaṃcana | māyārūpamitītyādi ṣaṭtriṃśattattvarūpatām ಆತ್ಮಪ್ರಚ್ಛಾದನದ (ಸ್ವಯಂ-ಮರೆಮಾಚುವ) ಕ್ರೀಡೆಯನ್ನು ಯಾವುದೋ ರೀತಿಯಲ್ಲಿ ಮಾಡುತ್ತಾ, ಮಾಯಾರೂಪ ಇತ್ಯಾದಿ —…
- 33 bibhradbibharti rūpāṇi tāvatā vyavahārataḥ | yāvatsthūlaṃ jaḍābhāsaṃ saṃhataṃ … (ಹೀಗೆ) ರೂಪಗಳನ್ನು ಧರಿಸುತ್ತಾ ಅವನು ವ್ಯವಹಾರದಿಂದ ಅಷ್ಟರಮಟ್ಟಿಗೆ ರೂಪಗಳನ್ನು ಧರಿಸುತ್ತಾನೆ — ಯಾವ…
- 34 tathā nānāśarīrāṇi bhuvanāni tathā tathā | visṛjya rūpaṃ … ಹಾಗೆಯೇ ನಾನಾ ಶರೀರಗಳನ್ನು, ಭುವನಗಳನ್ನು ಆಯಾ ರೀತಿಯಲ್ಲಿ — ರೂಪವನ್ನು ವಿಸರ್ಜಿಸಿ ಶ್ರೇಷ್ಠ, ಅಧಮ,…
- 35 sthānānurūpato dehāndehākāreṇa bhāvanāḥ | ādadattena tenaiva rūpeṇa pravibhāvyate ಸ್ಥಾನಕ್ಕನುಗುಣವಾಗಿ ದೇಹಗಳನ್ನು (ಮತ್ತು) ದೇಹಾಕಾರದ ಭಾವನೆಗಳನ್ನು ಸ್ವೀಕರಿಸುತ್ತಾ, ಆಯಾ ರೂಪದಿಂದಲೇ…
- 36 krīḍayā duḥkhavedyāni karmakārīṇi tatphaleḥ | saṃbhatsyamānāni tathā narakārṇavagahvare ಕ್ರೀಡೆಯಿಂದ — ದುಃಖವಾಗಿ ಅನುಭವಿಸಬೇಕಾದ, (ಬಂಧಕ) ಕರ್ಮವನ್ನು ಉಂಟುಮಾಡುವ, ತಮ್ಮ ಫಲಗಳೊಂದಿಗೆ…
- 37 yathā nṛpaḥ sārvabhaumaḥ prabhāvāmodabhāvitaḥ ಸಾರ್ವಭೌಮನಾದ, ತನ್ನ ಪ್ರಭಾವದ ಆಮೋದದಿಂದ ತುಂಬಿದ ರಾಜನು ಹೇಗೋ —
- 38 krīḍankaroti pādātadharmāṃstaddharmadharmataḥ | tathā prabhuḥ pramodātmā krīḍatyevaṃ tathā … ಆಡುತ್ತಾ, ಆ (ಪಾತ್ರದ) ಧರ್ಮವನ್ನು ಅನುಸರಿಸಿ ಪದಾತಿಸೈನಿಕನ ನಡವಳಿಕೆಗಳನ್ನು ಮಾಡುತ್ತಾನೋ, ಹಾಗೆಯೇ…
- 39 itthaṃ śivo bodhamayaḥ sa eva paranirvṛtiḥ | saiva … ಈ ರೀತಿಯಲ್ಲಿ ಬೋಧಮಯನಾದ ಶಿವನು ಅವನೇ ಪರನಿರ್ವೃತಿ (ಪರಮಾನಂದನಿಷ್ಠೆ);
- 40 saiva śāktaśarīrādinārakāntaṃ hi bhūtatā | prasūyate svacidrūpapramukhaṃ pārthivāntakam ಅವನೇ ಶಾಕ್ತ ಶರೀರ ಮೊದಲ್ಗೊಂಡು ನಾರಕ (ನರಕವಾಸಿಗಳ)ವರೆಗಿನ ಭೂತಸ್ವರೂಪವನ್ನು — ತನ್ನ ಚಿತ್ಸ್ವರೂಪದಿಂದ…
- 41 svaśivatvamivājānanpaśvātmavyapadeśataḥ ತನ್ನ ಶಿವತ್ವವನ್ನು ತಿಳಿಯದವನಂತೆ, 'ಪಶು' (ಬದ್ಧ ಜೀವಾತ್ಮ) ಎಂಬ ವ್ಯಪದೇಶದಿಂದ —
- 42 tadrūpatvena vā paśyansthitaḥ śānta iva kvacit | kevaleśadṛdhatvena … ಅಥವಾ ತದ್ರೂಪವಾಗಿ (ಶಿವರೂಪವಾಗಿ) ನೋಡುತ್ತಾ ಶಾಂತನಂತೆ ಕೆಲವೊಮ್ಮೆ ನೆಲೆಸಿರುತ್ತಾನೆ;
- 43 aprabuddho niṣkalaśca kvacitpralayakevalī | ātmabodhī vikalavatkvacidvijñānakevalī ಅಪ್ರಬುದ್ಧನೂ ನಿಷ್ಕಲನೂ ಆಗಿ ಕೆಲವೊಮ್ಮೆ ಪ್ರಲಯಕೇವಲೀ (ಪ್ರಲಯಾಕಲ);
- 44 yogināmicchayā yadvannānārūpopapattitā | nacāsti sādhanaṃ kiṃcinmṛdādīcchāṃ vinā prabhoḥ ಯೋಗಿಗಳಿಗೆ ಇಚ್ಛೆಯಿಂದ ನಾನಾ ರೂಪಗಳ ಉತ್ಪತ್ತಿ ಹೇಗೆ ಆಗುತ್ತದೋ (ಹಾಗೆ);
- 45 dṛśyante'tra tadicchāto bhāvā bhītyādiyogataḥ ಇಲ್ಲಿ ಭಯ ಮುಂತಾದುವುಗಳ ಯೋಗದಿಂದ ಅವನ ಇಚ್ಛೆಯಿಂದಲೇ ಭಾವಗಳು (ಅಸ್ತಿತ್ವಗಳು) ಕಾಣಿಸುತ್ತವೆ.
- 46 evaṃ sarveṣu bhāveṣu yathā sā śivarūpatā ಹೀಗೆ ಸಮಸ್ತ ಭಾವಗಳಲ್ಲಿ ಆ ಶಿವರೂಪತೆ ಯಾವ ರೀತಿಯಲ್ಲಿ (ಇದೆಯೋ) —
- 47 nīrūpatā nirvṛtirvā śaktitritayayogitā | sacitvaṃ saṃsthitaṃ nityaṃ kathanīyaṃ … ನೀರೂಪತೆ (ಅರೂಪತೆ), ಅಥವಾ ನಿರ್ವೃತಿ, ಅಥವಾ ಶಕ್ತಿತ್ರಯಯೋಗ, ಸಚಿತ್ತ್ವ (ಚೇತನತ್ವ) — (ಇವು) ನಿತ್ಯವಾಗಿ…
- 48 evaṃ sarvapadārthānāṃ samaiva śivatā sthitā | parāparādibhedo'tra śraddadhānairudāhṛtaḥ ಹೀಗೆ ಸಮಸ್ತ ಪದಾರ್ಥಗಳ ಶಿವತೆಯು ಸಮಾನವಾಗಿಯೇ ನೆಲೆಗೊಂಡಿದೆ;
- 49 evaṃ bhedātmakaṃ nityaṃ śivatattvamanantakam | tathā tasya vyavasthānānnānārūpe'pi … ಹೀಗೆ ಭೇದಾತ್ಮಕವಾದ, ನಿತ್ಯವಾದ, ಅನಂತವಾದ ಶಿವತತ್ತ್ವವಿದೆ;