ईश्वरप्रत्यभिज्ञाकारिका
Īśvarapratyabhijñākārikā
- 1 evam antarbahirvṛttiḥ kriyā kālakramānugā mātur eva tadanyonyā-viyukte jñānakarmaṇī अशा रीतीने आंतरिक व बाह्य प्रवृत्तीची, कालक्रमाला अनुसरणारी क्रिया प्रमात्याचीच आहे;
- 2 kiṃ tv āntaradaśodrekāt sādākhyaṃ tattvam āditaḥ bahirbhāvaparatve tu … परंतु आंतरिक अवस्थेच्या उद्रेकामुळे (प्रबलतेमुळे) प्रथम सादाख्य (सदाशिव) तत्त्व (उद्भवते);
- 3 īśvaro bahir unmeṣo nimeṣo 'ntaḥ sadāśivaḥ sāmānādhikaraṇyaṃ ca … ईश्वर म्हणजे बाह्य उन्मेष (उघडणे), सदाशिव म्हणजे आंतरिक निमेष (मिटणे);
- 4 idaṃbhāvopapannānāṃ vedyabhūmim upeyuṣām bhāvānāṃ bodhasāratvād yathāvastvavalokanāt 'इदं'भावाने (हे-पणाने) युक्त, ज्ञेयाच्या भूमीला पावलेल्या भावांचे — त्यांचे सार बोध…
- 5 atrāparatvam bhāvānām anātmatvena bhāsanāt paratāhantayācchādāt parāparadaśā hi sā येथे (या स्तरावर) अपरत्व (कनिष्ठता) हे भावांचे आहे, कारण ते अनात्मरूपाने भासतात;
- 6 bhedadhīr eva bhāveṣu kartur bodhātmano 'pi yā māyāśakty … बोधस्वरूप अशा कर्त्यालासुद्धा भावांविषयी जी भेदबुद्धी (असते), ती मायाशक्तीच आहे;
- 7 tasyaiśvaryasvabhāvasya paśubhāve prakāśikā vidyāśaktiḥ tirodhānakarī māyābhidhā punaḥ ज्याचे स्वरूप ऐश्वर्य आहे त्याचे ते (ऐश्वर्य) पशुभावात (बद्ध अवस्थेत) प्रकट करणारी ती…
- 8 bhede tv ekarase bhāte 'haṃtayānātmanīkṣite śūnye buddhe śarīre … परंतु एकरस (एकसारखा) भेद भासत असता, अनात्म्यात (शून्य, बुद्धी वा शरीरात) अहंतेने पाहिले…
- 9 yaś ca pramātā śūnyādiḥ prameye vyatirekiṇi mātā sa … आणि जो शून्यादी प्रमाता, प्रमेय वेगळे (व्यतिरिक्त) भासत असता प्रमाता असूनही स्वतः प्रमेय…
- 10 trayoviṃśatidhā meyaṃ yat kāryakaraṇātmakam tasyāvibhāgarūpy ekaṃ pradhānaṃ mūlakāraṇam कार्य व करण (इंद्रिये) यांचे रूप असलेले ते ज्ञेय तेविसप्रकारचे (त्रयोविंशतिविध) आहे;
- 11 trayodaśavidhā cātra bāhyāntaḥkaraṇāvalī kāryavargaś ca daśadhā sthūlasūkṣmatvabhedataḥ आणि येथे बाह्य व अंतःकरणांची ओळ (समूह) तेरा प्रकारची आहे;