तन्त्रसार
Tantrasāra
- 1 tatra yadā vikalpaṃ krameṇa saṃskurute samanantaroktasvarūpapraveśāya tadā bhāvanākramasya … ఇచట, ఇప్పుడే చెప్పిన స్వరూపమునందు ప్రవేశించుటకై వికల్పమును క్రమముగా సంస్కరించునప్పుడు,…
- 2 tathā hi vikalpabalāt eva jantavo baddham ātmānam abhimanyante … వికల్పబలముచేతనే జంతువులు (జీవులు) ఆత్మను బద్ధముగా అభిమానించును (భావించును);
- 3 sa ca evaṃrūpaḥ samastebhyaḥ paricchinnasvabhāvebhyaḥ śivāntebhyaḥ tattvebhyo yat … ఇట్టి స్వరూపము గల ఆ (పరమ తత్త్వము), సమస్తమైన పరిచ్ఛిన్న (పరిమిత) స్వభావ తత్త్వములనుండి…
- 4 sa ca ayaṃ māyāndhānāṃ na utpadyate sattarkādīnām abhāvāt ఈ (ప్రత్యభిజ్ఞ) మాయాంధులకు (మాయచే గ్రుడ్డివారికి) కలుగదు, ఏలయన వారికి సత్తర్కాదులు లేవు.
- 5 vaiṣṇavādyā hi tāvanmātra eva āgame rāgatattvena niyamitā iti … వైష్ణవాదులు అంతమాత్రమైన ఆగమమునందే రాగతత్త్వముచే నియమితులు;
- 6 yathoktaṃ pārameśvare vaiṣṇavādyāḥ samastās te vidyārāgeṇa rañjitāḥ పారమేశ్వరమున చెప్పబడినట్లు: "వైష్ణవాదులు అందరును విద్యారాగముచే (పరిమిత…
- 7 na vindanti paraṃ tattvaṃ sarvajñajñānavarjitāḥ iti సర్వజ్ఞుని జ్ఞానము లేనివారై, వారు పరమ తత్త్వమును పొందరు" అని.
- 8 tasmāt śāmbhavadṛḍḥaśaktipātāviddhā eva sadāgamādikrameṇa vikalpaṃ saṃskṛtya paraṃ svarūpaṃ … కావున శాంభవమైన దృఢ శక్తిపాతముచే విద్ధులైనవారే సదాగమాది క్రమముచే వికల్పమును సంస్కరించి పరమ…
- 9 nanu itthaṃ paraṃ tattvaṃ vikalpyarūpaṃ syāt maivam vikalpasya … "అయితే ఇట్లు పరమ తత్త్వము వికల్ప్యరూపము (విచారింపదగిన వస్తువు) అగును కదా?
- 10 tatra atidṛḍhaśaktipātāviddhasya svayam eva sāṃsiddhikatayā sattarka udeti yo … వాటిలో అతిదృఢ శక్తిపాతముచే విద్ధునికి సాంసిద్ధికముగా (స్వాభావిక సిద్ధిచే) స్వయముగానే…
- 11 anyasya āgamakrameṇa ityādi savistaraṃ śaktipātaprakāśane vakṣyāmaḥ మరొకని విషయమున - "ఆగమక్రమముచే" అను మొదలగు దానిని శక్తిపాతప్రకాశనమున (శక్తిపాత నిరూపణ…
- 12 kiṃ tu guror āgamanirūpaṇe vyāpāraḥ āgamasya ca niḥśaṅkasajātīyatatprabandhaprasavanibandhanasamucitavikalpodaye … కాని గురువు యొక్క వ్యాపారము (పని) ఆగమమును నిరూపించుటయందు;
- 13 na ca atra sattarkāt śuddhavidyāprakāśarūpāt ṛte anyat yogāṅgaṃ … ఇచట శుద్ధవిద్యా ప్రకాశరూపమైన సత్తర్కము తప్ప మరియొక యోగాంగము సాక్షాత్తు ఉపాయము కాదు.
- 14 pratyāhāro 'pi karaṇabhūmim eva sātiśayāṃ kuryāt dhyānadhāraṇāsamādhayo 'pi … ప్రత్యాహారము కూడ కరణభూమిని (ఇంద్రియక్షేత్రమును) సాతిశయముగా (మరింత సూక్ష్మముగా) చేయును…
- 15 abhyāsaś ca pare tattve śivātmani svasvabhāve na sambhavaty … శివాత్మకమైన, స్వస్వభావమైన పరమ తత్త్వమునందు అభ్యాసము అసలు సంభవింపదు.
- 16 saṃvidrūḍhasya prāṇabuddhidehaniṣṭhīkaraṇarūpo hi abhyāsaḥ bhārodvahanaśāstrārthabodhanṛttābhyāsavat saṃvidrūpe tu na … సంవిత్తునందు ఆరూఢుడైనవానికి అభ్యాసమనగా ప్రాణ-బుద్ధి-దేహములలో దేనినో నిష్ఠీకరించుట…
- 17 kiṃ tarkeṇāpi iti cet uktam atra dvaitādhivāsanirāsaprakāra eva … "అట్లయిన తర్కముతో కూడ ఏమి పని?
- 18 laukike 'pi vā abhyāse cidātmatvena sarvarūpasya tasya tasya … లేక లౌకికమైన అభ్యాసమునందు కూడ - చిదాత్మకత్వముచే (చైతన్యమే ఆత్మ యగుటచే) సర్వరూపమైన ఆ యా…
- 19 paratattve tu na kiñcit apāsyam iti uktam కాని పరతత్త్వమునందు అపాస్యము (తొలగించదగినది) ఏదియు లేదని చెప్పబడినది.
- 20 dvaitādhivāso 'pi nāma na kaścana pṛthak vastubhūtaḥ api … ద్వైతవాసన కూడ వేరుగా వస్తుభూతమైనది (వస్తురూపమైనది) ఏదియు కాదు;
- 21 ayaṃ paramārthaḥ svarūpaṃ prakāśamānam akhyātirūpatvaṃ svayaṃ svātantryāt gṛhītaṃ … ఇదియే పరమార్థము: ప్రకాశమానమైన స్వరూపము, తన స్వాతంత్ర్యమువలన స్వయముగా గ్రహించిన…
- 22 tarkaṃ tu anugṛhṇīyur api sattarka eva sākṣāt tatra … (ఇతర యోగాంగములు) తర్కమును అనుగ్రహించును (సహాయపడును) మాత్రమే;
- 23 sarve bhāvāḥ parameśvaratejomayā iti rūḍhavikalpaprāptyai parameśasaṃvidanalatejasi samastabhāvagrāsarasikatābhimate tattejomātrāvaśeṣatvasahasamastabhāvavilāpanaṃ … "సర్వభావములు పరమేశ్వరతేజోమయములు" అను దృఢవికల్ప ప్రాప్తికై, సమస్త భావములను గ్రసించుట…
- 24 tathā ubhayātmakaparāmarśodayārthaṃ bāhyābhyantarādiprameyarūpabhinnabhāvānapekṣayaiva evaṃvidhaṃ tat paraṃ tattvaṃ svasvabhāvabhūtam … అట్లే ఉభయాత్మక (అతీత-విశ్వాత్మక) పరామర్శ ఉదయము కొరకు, బాహ్య-అభ్యంతరాది ప్రమేయరూపమైన…
- 25 sarvatra sarvadā nirupāyaparameśvarābhimānalābhāya parameśvarasamatābhimānena dehasyāpi ghaṭāder api avalokanaṃ … సర్వత్ర సర్వదా నిరుపాయ పరమేశ్వరాభిమానమును (పరమేశ్వరుడనను భావమును) పొందుటకై, పరమేశ్వర సమతా…
- 26 yathoktaṃ śrīnandiśikhāyām sarvasāmyaṃ paraṃ vratam iti శ్రీనందిశిఖయందు చెప్పబడినట్లు: "సర్వసామ్యమే (సర్వముతో సమత్వమే) పరమ వ్రతము" అని.
- 27 itthaṃ vicitraiḥ śuddhavidyāṃśarūpaiḥ vikalpaiḥ yat anapekṣitavikalpaṃ svābhāvikaṃ paramārthatattvaṃ … ఇట్లు శుద్ధవిద్యాంశరూపమైన వివిధ వికల్పములచే, వికల్ప అపేక్ష లేని (మరి వికల్పము అక్కరలేని)…
- 28 tatra parameśvaraḥ pūrṇasaṃvitsvabhāvaḥ pūrṇataiva asya śaktiḥ kulaṃ sāmarthyam … అచట పూర్ణసంవిత్స్వభావుడైన పరమేశ్వరుని - పూర్ణతయే అతని శక్తి - కులము, సామర్థ్యము, ఊర్మి,…
- 29 sā ca samagraśaktitādarśanena pūrṇatāsaṃvit prakāśate ఆ (శక్తి) సమగ్రశక్తితను (శక్తుల సమగ్రతను) దర్శించుట ద్వారా పూర్ణతాసంవిత్తుగా (పూర్ణతా…
- 30 śaktayaś ca asya asaṅkhyeyāḥ అతని శక్తులు అసంఖ్యేయములు (లెక్కింప శక్యము కానివి).
- 31 kiṃ bahunā yat viśvaṃ tā asya śaktayaḥ tāḥ … ఎక్కువ చెప్పి ఏమి ప్రయోజనము?
- 32 tisṛṣu tāvat viśvaṃ samāpyate yayā idaṃ śivādidharaṇyantam avikalpyasaṃvinmātrarūpatayā … విశ్వము మూడింటిలో (మూడు శక్తులలో) సమాప్తమగును.
- 33 yayā ca darpaṇahastyādivat bhedābhedābhyāṃ sā asya śrīparāparaśaktiḥ అద్దమునందలి ఏనుగు మొదలగువానివలె భేద-అభేదములచే (దేనిచే భాసింపజేయునో) - ఆ శక్తి అతని…
- 34 yayā parasparaviviktātmanā bhedenaiva sā asya śrīmadaparaśaktiḥ పరస్పరము విభక్తమైన (వేరువేరైన) స్వరూపముగా భేదముచేతనే (దేనిచే భాసింపజేయునో) - ఆ శక్తి అతని…
- 35 etat trividhaṃ yayā dhāraṇam ātmany eva kroḍīkāreṇa anusandhānātmanā … ఈ త్రివిధ ధారణమును (పైన చెప్పిన మూడింటిని) అనుసంధానాత్మకమైన క్రోడీకారముచే (తనలోనికి…
- 36 tā etāḥ catasraḥ śaktayaḥ svātantryāt pratyekaṃ tridhaiva vartante ఈ నాలుగు శక్తులు స్వాతంత్ర్యమువలన ఒక్కొక్కటి మూడేసి విధములుగా వర్తించును:
- 37 sṛṣṭau sthitau saṃhāre ca iti dvādaśa bhavanti సృష్టియందు, స్థితియందు, సంహారమునందు - ఇట్లు అవి పన్నెండగును.
- 38 tathā hi saṃvit pūrvam antar eva bhāvaṃ kalayati … ఇట్లు సంవిత్తు మొదట భావమును అంతరమునందే కలయించును (గ్రహించును);
- 39 kalanaṃ ca gatiḥ kṣepo jñānaṃ gaṇanaṃ bhogīkaraṇaṃ śabdanaṃ … కలనమనగా గతి, క్షేపము, జ్ఞానము, గణనము, భోగీకరణము, శబ్దనము, మరియు స్వాత్మలయీకరణము (తన…
- 40 yad āhuḥ śrībhūtirājaguravaḥ kṣepāj jñānāc ca kālī kalanavaśatayātha … శ్రీభూతిరాజ గురువులు చెప్పినట్లు: "క్షేపమునుండి, జ్ఞానమునుండి, కలన శక్తివశమున ఆమె కాళి"…
- 41 eṣa ca arthaḥ tatra tatra madviracite vivaraṇe prakaraṇastotrādau … ఈ అర్థమును ఆయా చోట్ల నేను రచించిన వివరణ-ప్రకరణ-స్తోత్రాదులలో విస్తరించి చూడవలెను.
- 42 na atirahasyam ekatra khyāpyaṃ na ca sarvathā gopyam … "అతిరహస్యమును ఒకేచోట ఖ్యాపనము (ప్రకటనము) చేయరాదు, అయినను సర్వథా గోప్యముగా (దాచి) ఉంచరాదు"…
- 43 tad evam yad uktaṃ yāgahomādi tat evaṃvidhe maheśvara … కావున చెప్పబడిన యాగ-హోమాదులు ఇట్టి స్వభావము గల మహేశ్వరునందే మననము (భావనము) చేయవలెను.
- 44 sarve hi heyam eva upādeyabhūmirūpaṃ viṣṇutaḥ prabhṛti śivāntaṃ … అందరును (హీన మతస్థులు) హేయమైన (విడువదగిన) దానినే - విష్ణువునుండి శివాంతము వరకు…
- 45 tasmāt vaidikāt prabhṛti pārameśvarasiddhāntatantrakulocchuṣmādiśāstrokto 'pi yo niyamo vidhiḥ … కావున వైదికమునుండి మొదలు పారమేశ్వర-సిద్ధాంత-తంత్ర-కుల-ఉచ్ఛుష్మాది శాస్త్రములలో చెప్పబడిన…
- 46 tathaiva ca uktaṃ śrīpūrvādau vitatya tantrālokāt anveṣyam అట్లే శ్రీపూర్వాదులలో చెప్పబడినది;